V pondelok 27. júna sa v Nitre uskutočnila významná udalosť. Na plote domu futbalistu Róberta Ježa odhalili pamätnú tabuľu trénerovi Rudolfovi Hanákov.
V šľapajach po významnom odchovancovi miestneho futbalu, ktorý v roku 1916 vykročil do sveta, kráčali rovnako slávni nitrianski rodáci Milan Lešický, Ľuboš Moravčík a aj Michal Hipp.
Medzi pozvanými hosťami pondelkového odhalenia pamätnej tabule Rudolfa Hanáka boli Ing. Augustín Antalík prezident Old Boys FC Nitra, Anton Dragúň bývalý reprezentačný tréner a čestný člen ÚFTS, Mgr. Dagmar Bojdová – vedúca odboru kultúry a športu MÚ Nitra, Milan Srňanský, Peter Buranský –bývalí hrači Nitry Róbert Jež bývalý reprezentant SR a majiteľ nehnuteľnosti, Ing. Dagmar Križanová zástupkyňa spoločenstva vlastníkov nehnuteľnosti v danej lokalite s manželom, rodinný príslušníci vnuk Rudolf Hanák GS ÚFTS, vnučka Laura so synom (pravnukom s rodinou), Roman Vajaš – vedúci sekcie PR pri P-ÚFTS.
Najlepšie roky v Nitre
Rudolf Hanák je rodákom z Chynorian, ako si ale naňho vo svojich pamätiach spomína Dr. Štefan Valent, v medzivojnovom období ho najlepšie futbalové roky viazali k Nitre. Sem dochádzal za futbalom z Veľkého Cetína, kde býval s rodičmi. Za štúdiami odišiel v roku 1916 do Budapešti, kde pri vyššej obchodnej škole hral aj futbal. Tu pritiahol k futbalu i rodáka z Nitry, veľmi dobrého hráča, neskôr i trénera, funckionára a „Nestora Nitrianskeho futbalu“ Ladislava Baláža.
Po ukončení štúdií sa vrátil do Nitry a podielal sa významnou mierou k zaktivovaniu a založeniu ŠK Nitra, kde pod jeho vedením sa utvorilo mužstvo výborných hráčov ako Čulák, Kučera, Šlapka, Fišer, Wendl a ďalší. V roku 1922 narukoval do 1. ČsŠK Bratislava, ktorý založili českí zanietenci. „Po vojenčine dostal lepšiu ponuku so zamestnaním od maďarskej komunity v Bratislave, ktorá tam vtedy ovládala najlepší klub PTE“.
Z Bratislavy bolo bližšie na medzinárodné zápasy, tak si Rudolfa Hanáka všimli francúzski šíbri. Dobré meno si v začiatkoch urobil v FC Mulhouse, láska ho ale vábila domov. Zasnúbil sa žene aj futbalu. Tak sa aj ocitol v Nových Zámkoch, kde si Slováci založili vlastný klub Slovan, aby sa mohli merať s okolitými maďarskými súpermi.
To už Hanák dirigoval mužstvo ako hráč aj tréner. Až do roku 1930, kedy svoje kroky nasmerovali s manželkou späť do Francúzska. FC Mulhouse priviedol v roku 1935 k titulu majstra Alsaska. To bol v tej dobe obrovský úspech, Francúzi mu vyplatili na ruku prémiu tisíc frankov. Časopis „Sport Alsacien“ mu venoval veľký článok.
Vymenúva úspechy, ktoré sa Hanák vyznamnou mierou zaslúžil pre alsaský futbal a ako jeho klub postupoval z roka na rok. Trénoval pritom nielen prvé mužstvo, ale i dorast. Za jeho pôsobenia dobyli jeho zverenci sedem titulov! Dodnes má čestné miesto v „ Sieni slávy FC Mulhouse“.
Chýr o charizmatickom Slovákovi sa šíril ďaleko. FC Troyes, klub neďaleko Paríža, angažoval Hanáka do profesionálnej medzinárodnej súťaže. Dvojročný angažmán naplnil. Písal sa rok 1938, keď prijal ponuku SK Baťa Zlín, ktorý priviedol k postupu z moravsko-sliezskej divízie do kvalifikácie o ligu. „Šéfom klubu tam bol bývalý rozhodca, nejaký Krist, chcel mu diktovať zostavu, tak sa mu p. Hanák ako tréner poďakoval.
Návrat domov
Mníchovský diktát rozdelil južné Slovensko, Slovenský šport z 8. októbra 1939 píše, že Hanákova dedina pripadla Maďarsku. Z Nových Zámkov sa tak sťahoval do Nitry, oživil tu prácu výboru, zaktivizoval viaceré zložky spolu s ďalším „velikánom futbalu“ rodákom z Nitry Martinom Zapletalom (naposledy generálnym managerom New Yorku Cosmos) a zakrátko dostal ponuku na post zväzového kapitána.
Tak sa vtedy oficiálne volala funkcia reprezentačného trénera. „Už pri poslednom medzištátnom zápase Slovensko – Nemecko robil Hanák dobré služby svojimi odbornými vedomosťami a práve preto ho SFZ hneď po prijatí do FIFA poveril dôležitou funkciou zväzového trénera.
Slovenský futbalový šport dostáva teda v osobe Hanáka trénera, ktorý pre svoje nekompromisné slovenské stanovisko musel svoje odborné znalosti uplatňovať v cudzine. Dnes aj Hanák, práve tak ako každý dobrý Slovák, bude v službách slovenskej veci. A to je aj pre nášho Hanáka najvyšším uznaním,“ citujem ďalej z novín „Slovák“.
Pri Hanákovej premiére na reprezentačnej lavičke v roku 1939 prehralo Slovensko v Chemnitzi s Nemeckom 1:3, viac radosti si užil pri výhre 4:1 nad Bulharskom v Sofiia viedol také osobnosti slovenského futbalu aké boli Reimann, Dr. Chodák, Vanák, Porubský, Leopold „Jim“ Štastný, Foldeš, Vysocký a ďalší.
Nešťastná havária
Futbalu zasvätil život. Osud to chcel tak, že práve cesta za futbalom sa mu stala poslednou. V Bratislave sa hralo finále Štefánikovho pohára, život reprezentačného trénera nečakane vyhasol pri Budmericiach po zrážke s ťažkým nákladným autom. „Slovenské národné mužstvo je dnes opustené. Rudi báči už nebude viac dirigovať útok spoza brány súpera, nebude dávať rady mladým vidieckym hráčom a nebude už robiť vyhľadávacie zápasy, aby získal mladé posily pre národný tím.
Slovenská športová verejnosť a najmä slovenskí futbalisti budú určite dlho spomínať na svojho učiteľa, ktorý ich viedol na prvý víťazný boj v zahraničí. Kamarát Hanák, nikdy nezabudneme na tvoju nezištnú prácu a na tvoju veľkú lásku k slovenskému športu,“ tak sa s Rudolfom Hanákom lúčil Slovenský šport.
Rudolf Hanák bol priekopníkom slovenského futbalu vo Francúzsku. Po ňom sa tu až s odstupom 64 rokov presadil profesionálny hráč Ľuboš Moravčík v drese ASSE Saint Étienne. V nitrianskej trénerskej brázde pri štátnej reprezentácii pokračoval v Hanákových šľapajach Milan Lešický a aj Michal Hipp.
Únia futbalových trénerov Slovenska 