Keď ho 25. februára zvolili do výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu, vrátil sa do miestneho futbalového prostredia. Ako zástupca trénerov v riadiacom orgáne SFZ má pre komunitu všetkých trénerov Slovenska veľký význam. V rozhovore pre ÚFTS Ladislav Jurkemik hovoril o svojej pozícii, postavení trénerov v spoločnosti či otázke kvót, ktoré by obmedzili rotáciu koučov v našej najvyššej súťaži.
Ako sa zatiaľ cítite vo funkcii zástupcu trénerov vo výkonnom výbore SFZ?
Ešte som stále skôr len na začiatku. Získavam prehľad, spoznávam ľudí. Bol som však sklamaný z prvotnej reakcie ÚFTS. Preto som aj na prvom stretnutí povedal, že mi tu chýbajú trénerské osobnosti.
Súhlasím s tým, aby bola významná postava na pozícii prezidenta, ktorý by pritiahol aj ďalšie veľké trénerské mená. Rád by som k tomu dopomohol, no to pôjde až vtedy, keď sa zmení vedenie a prevezmú to osobnosti. Organizácia musí získať vážnosť.
Komunikovali ste po nástupe do funkcie aj s vašim predchodcom Dušanom Radolským?
Áno, už sme sa stretli. Oboznámil ma s niektorými vecami, ktoré musím vedieť. Súhlasím aj s tým, čo sa mu podarilo presadiť ohľadom povinného štartu mladých hráčov v druhej lige.
Myslím si však, že celkové oboznámenie s celou prácou aj prostredím je aj tak len na mne. Chce to čas, kým všetkých postretávam. Na zväz chodím, len tam nezastihnem vždy všetkých trénerov, pretože chodia na výjazdy. Z tohto pohľadu bolo prospešné stretnutie reprezentačných trénerov v Senci, kde som s nimi bol v kontakte.
Zaregistrovali ste aj to, ako sa pravidlo ohľadom mladých hráčov v druhej lige niekedy obchádzalo?
Áno, bohužiaľ sa to dialo. Tréneri si však musia uvedomiť, akú chybu robia. Ešte nepochopili, že tým škodia nášmu futbalu. Mladí hráči sa musia od niekoho učiť aj na ihrisku. Je dôležité, aby u nás hrali najmä slovenskí hráči. Potom budú aj ľudia chodiť na futbal.
Ak chcú mať kluby zahraničných futbalistov, tak nech privedú len tých skutočne kvalitných. Napríklad v tretej lige ma cudzinci ani nezaujímajú. Čo tam môžu priniesť? Od nich sa ani mladí nič nenaučia.
Stihli vás už osloviť niektorí tréneri s prosbou o konzultáciu?
Ako prvý sa mi ozval tréner reprezentácie do 21 rokov Jaroslav Kentoš. Chce počuť môj názor, postrehy a najmä spätnú väzbu po zápasoch, ktoré odohrajú. Taktiež navrhol, že by chcel ostatným trénerom premietať niektoré vybrané momenty z ich stretnutí aj s vysvetlením a hodnotením.
Na Slovensku sa často skloňuje úpadok spoločenského postavenia trénerov. Ako to vnímate vy?
Mám pocit, že pád trénerského postavenia prišiel s nástupom demokracie. Kedysi si ani riaditelia fabrík nedovolili hovoriť do práce trénera. Vtedy boli tréneri skutoční páni. Neexistovalo, aby im do ich práce niekto hovoril. Dnes je to, žiaľ, na Slovensku normálne.
Pocítili ste to aj vy počas vašich trénerských zastávok?
Áno, ale ja som vždy dal zreteľne najavo, že toto je moja oblasť a môj priestor. Jednému majiteľovi som povedal, že ani ja nechodím na jeho firemné schôdze, preto si neželám, aby bol v šatni. Okrem manažéra tam už nikto z funkcionárov nemá čo robiť. Takéto poriadky som si spravil v každom mužstve.
Ja som zodpovedný za športovú stránku, preto o nej budem aj rozhodovať. Keď ma vedenie chcelo, tak budem aj rozhodovať. Ak nie, nech sa páči, pokojne odídem. Z trénera musí vyžarovať autorita. Nemusí nutne kričať, ale musí nastoliť disciplínu, v ktorej by sám mal ísť príkladom.
Vidíte nejaký smer, alebo riešenia, ktoré by pomohli pozdvihnúť trénerské postavenie v spoločnosti?
Samozrejme. Tréneri by mali začať pracovať poctivejšie, serióznejšie a vážnejšie vzhľadom k veľkému futbalu. Nemali by sa len obzerať doprava a doľava a hľadať, čo sa kde a ako robí. Nech rozvíjajú svoje myšlienky a držia sa ich.
Pokojne sa môžu inšpirovať aj inými metódami, ale dôležité je, aby ich využili v kombinácii s vlastnou koncepciou. A tiež musia myslieť na to, že hráč by mal v trénerovi vidieť vzor. V životospráve, stravovaní či príchode a odchode na tréning.
Všimli ste si ešte nejaké nedostatky, ktoré by ste slovenským trénerom vytkli?
Je ich celkom veľa. Veď si stačí pozrieť výkony v najvyššej súťaži. Chce to ešte viac práce na tréningu, zostávať po nich a dotrénovať niektoré individuálne veci. Najmä v mládeži potrebujeme viac pracovať na individualizácii. Talenty stále máme, len s nimi musíme dobre pracovať. Jeden z problémov sa však skrýva aj v agentoch. Tí vedia poblázniť mladých hráčov, ktorí potom odchádzajú nepripravení na západ, odkiaľ sa vracajú naspäť.
Podceňujú aj to, aký je tam život ťažký. U nás síce máme demokraciu, ale ešte skôr takú socialistickú. Ak chcú hráči zažiť tvrdú demokraciu, odporúčam im napríklad Švajčiarsko. Základom je disciplína. Keď ju dodržíte, prichádza odmena. U nás je skôr bordel, veď sa stačí pozrieť na politikov.
Náš futbal musí opäť získať dôveru. Ľudia nechodia na štadióny. Keby mal futbal dôveru, boli by tam. Obnovme ju. Hovorme pravdu. Povedzme, keď je niečo zlé. Nedokážem počúvať komentátorov, ktorí niekedy chvália aj takú hru, na ktorú fanúšikovia v krčme nadávajú. Mám svoje oči. Vidím, keď je niečo zle.
Myslíte si, že sa prejavujú aj znížené nároky na hráčov?
Podľa mňa áno. Keď som trénoval, vždy som chcel, aby hráči pod mojím vedením tvrdo pracovali a zlepšovali sa. Treba im naložiť, vyžadovať od nich stále viac, pretože to majú v sebe.
Stalo sa vám, že by ste to prestrelili s vašimi výkonnostnými nárokmi?
Nie, to musíte vidieť a cítiť. Kedysi sme trénovali strašne veľa, čo bolo až nenormálne. Ale vydržali sme to. Nechcem nikoho ničiť len preto, že nás ničili. Na hráčov som však bol tvrdý, priznávam. V zápasoch musia jazdiť. Nesmú schádzať z ihriska s čistými trenkami. Ako príklad som používal Luisa Figa, ktorý v každom zápase chodil do šmýkačiek a to už bol hviezdou futbalovej scény.
Keď už hovoríme o viacerých nedostatkoch, nájde sa niečo, čo by ste chceli v slovenskom futbale najviac zmeniť?
Nemám kompetenciu na to, aby som menil tréningové procesy. Na to tu máme ľudí, ktorí majú na starosti tréningy, školenia či semináre. Ich úlohou je to, aby sme opäť boli v tejto oblasti na špičkovej úrovni ako kedysi.
Ako vnímate v súčasnosti početnú skupinu amatérskych trénerov?
Z výsledkoch ich práce vychádzajú všetci futbalisti. Oni dávajú hráčom základy a to treba povedať, že nepracujú v ideálnych podmienkach. Keď budú chcieť, viem im poradiť. Verím, že moje skúsenosti aj z trénerských pobytov v Barcelone, Madride, Amsterdame či Rotterdame, budú stále prínosné pre každého.
V našej najvyššej súťaži dochádza k častým výmenám trénerov. ÚFTS v jednom zo svojich vyhlásení zmienila návrh o zavedení trénerských kvót na sezónu. Čo si o tom myslíte?
Určenie počtu možných zmien by podľa mňa celej situácii nepomohlo. Veľa pravidiel sa u nás obchádza. Obávam sa, že by nechali v zápise napísaného pôvodného trénera, aj keď by duel viedol nový muž. Naši tréneri si v prvom rade musia získať dôveru majiteľov.
Ak sa to nepodarí, k rotácii bude dochádzať stále. Máme mladú krv, nastupujúcu generáciu, ktorú treba podporiť, aby stúpla v očiach tých, ktorí vlastnia kluby. Dobré meno našim trénerom nerobí ani to, keď sem prichádzajú tréneri napríklad z takých krajín ako Cyprus. Veď my sme ich tam učili robiť futbal.
Nevychádza však trénerská snaha o získanie dôvery majiteľov vo všeobecnosti na zmar, keď dokonca aj taký tréner ako Vladimír Weiss nemal po odvedenej práci úplne isté miesto v Slovane Bratislava?
V Slovane nemôžu spochybniť jeho prácu. Musia pochopiť jednu vec. Ten bordel, čo tam mali, sa nedá za jeden rok upratať. Na to treba aspoň dva roky. Najprv by sa mali pozrieť na to, akých hráčov kupovali. Keby tam nešiel Vladimír Weiss, tak by si kabína dovoľovala stále viac. Nechápem, z akej pozície si tam dovolia spochybňovať jedného z našich najlepších trénerov, kam radím, samozrejme aj Jána Kozáka staršieho. To si nedovolia ani ľudia v zahraničí.
Únia futbalových trénerov Slovenska 