Mládežnícky a amatérsky šport je na Slovensku opäť pozastavený!

V nasledujúcom texte by som sa chcel v krátkosti povenovať najmä negatívnemu dopadu tohto kroku na deti a mládež, s ohľadom na ich zdravý fyziologický, mentálny a psychický vývin. Skutočne pomôže pozastavenie športovania v konečnom dôsledku k zníženiu počtu hospitalizácií?

Veď o to nám v prvom rade ide – o uvoľnenie preťažených nemocníc, nie?
Spravili sme ako spoločnosť z našich detí “zabijakov” starších ľudí, strašiakov spoločnosti!
Naše deti a mládež sú našou budúcnosťou. Ich fyziologický vývoj ide ruka v ruke s ich psychologickým vývojom.

Odopieranie športových aktivít, kontinuálne zastrašovanie, zákaz akýchkoľvek kontaktov a to v štýle: “Preboha, veď môžu byť asymptomatickí šíritelia nákazy!” Všetko zabíja ich celkový zdravý psychologický, mentálny a fyziologický vývoj.

Je to vidieť aj v obrovskom náraste počtu detí a dospievajúcich s diagnózami ako úzkosť či depresia. Na tento fakt upozorňuje aj nová správa Detského fondu OSN (UNICEF):
„Deti a mladí ľudia budú ešte mnoho nasledujúcich rokov pociťovať dôsledky pandémie ochorenia Covid-19 na svojom psychickom zdraví a duševnej pohode“.

Podľa správy boli deti a mladí ľudia vo svete už aj pred vypuknutím pandémie vystavení rizikám súvisiacim s psychickými ochoreniami, pričom na riešenie týchto problémov sa ani vtedy nevynakladali dostatočné finančné prostriedky. Šírenie nového koronavírusu celú situáciu ešte zhoršilo.

Podľa najnovších dostupných odhadov sa predpokladá, že viac ako jeden zo siedmich dospievajúcich vo veku od desať do 19 rokov celosvetovo trpí nejakou už diagnostikovanou psychickou poruchou. Takmer 46-tisíc dospievajúcich ľudí umiera každoročne v dôsledku samovraždy, ktorá je jednou z piatich najčastejších príčin úmrtí v rámci tejto vekovej skupiny.

“Pre nás všetkých to bolo 18 dlhých mesiacov – a pre deti zvlášť. Z dôvodu celoštátnych lockdownov a súvisiacich obmedzení pohybu na zastavenie šírenia pandémie deti prežívali toto nesmierne dôležité obdobie svojich životov bez rodiny, bez priateľov, bez spolužiakov a bez hier, čo sú kľúčové súčasti samotného detstva,” hovorí výkonná riaditeľka UNICEF-u Henrietta Foreová.

So vstupom do tretieho roka pandémie jej dosah na psychické zdravie a pohodu detí a mladých ľudí naďalej silnie. Podľa najnovších dát UNICEF-u bolo celosvetovo aspoň jedno zo siedmich detí priamo zasiahnuté lockdownom a viac ako 1,6 miliarde detí bol obmedzený prístup ku vzdelaniu.

Narušenie každodennej rutiny, vzdelávania, voľnočasových aktivít, ako aj obavy o príjem rodiny a zdravie spôsobuje, že mnohí mladí ľudia pociťujú strach, obavy a úzkosť z budúcnosti.

Diagnostikované psychické ochorenia, akými sú ADHD, úzkosť, autizmus, bipolárna porucha osobnosti, poruchy v správaní, depresie, poruchy príjmu potravy, mentálna zaostalosť a schizofrénia, môžu vážne poškodiť zdravie detí a mladých ľudí, ich vzdelanie, smerovanie ich životov v budúcnosti i schopnosť byť ekonomicky činný.

Ochranné faktory, akými sú láskyplní rodičia či osoby poskytujúce starostlivosť, bezpečné prostredie v škole a pozitívne vzťahy s rovesníkmi, aktívna športová činnosť, redukujú vznik psychických ochorení.

Správa však varuje, že významné prekážky, akými sú stigmy a nedostatok finančných prostriedkov, zabraňujú mnohým deťom dosiahnuť dobré psychické zdravie alebo dostať sa k náležitej pomoci.

Správa UNICEF o situácii detí vo svete 2021 preto vyzýva vlády a partnerov verejného i súkromného sektora, aby propagovali dôležitosť psychického zdravia pre všetky deti, mladých ľudí a osoby poskytujúce starostlivosť, a aby chránili tých, čo potrebujú pomoc, a starali sa o tých najzraniteľnejších, s výraznou podporou športových aktivít.

V okolitých krajinách s podobnou epidemiologickou situáciou sa športuje bez výraznejších obmedzení. V Maďarsku a v Poľsku prebieha tréningový i súťažný proces mládežníkov i amatérov bez akýchkoľvek obmedzení! Tým, že zakážeme športovať deťom a mládežníkov zastavíme šírenie nákazy? Čo nám ukázal posledný lockdown?

Prečo sa nezameriavame najmä na ohrozené skupiny obyvateľstva? Prečo tam neprebieha väčšia osveta ohľadne očkovania? (Áno, aj mladší človek môže skončiť v nemocnici. Aké je však percento ľudí v nemocnici, ktorí sú pod 50 rokov, resp. nemajú iné pridružené ochorenia?) Stali sme sa spoločnosťou plnou strachu.

Bojíme sa vyjadriť svoj názor pokiaľ nejde v súlade s väčšinovým očakávaním. Strácame svoju identitu, pretože sa bojíme. Často však nie je tento strach spôsobený samotným covidom, ale strachom z odmietnutia, z poníženia, prípadne zo zosmiešnenia.

Nedávno som mal rozhovor s jednou veľmi milou a obetavou pani sestričkou z covid oddelenie v Trnave. Osoba, ktorá sa denno-denne potýka so smrťou pacientov. Osoba, ktorá však kvôli strachu nestratila zdravý úsudok. A v žiadnom prípade neschváľuje zákaz športovania pre deti a mládež!

Ochráňme čo najlepšie tých najzraniteľnejších a nechajme naše deti žiť!

PhDr. Michal Kopčan, CMGC