Vianočné pandemické sentimenty ako výzva aj k trénerskej obci

Keď označíme rok 2020 za pandemický, zrejme nikto nenamietne. Ľudská civilizácia sa po storočnici väčších menších epidemiologických anomálií dostala do pandemického „deja vu“
podobnému ako tomu bolo pri španielskej chrípke.

Samozrejme, že ľudské spoločenstvo sa v priebehu toho storočia posunulo a tým aj ekonomicko-spoločenské a najmä psychologické dôsledky sú odlišné. Aj vďaka úrovni životných štandardov sa etalón životných aktivít radikálne zmenil a tým aj dopad na bežné ľudské bytie je odlišný. Ale dá sa povedať, že v každom prípade fatálny. Či už z pohľadu ekonomiky, kultúry, športu a globálnych mentálnych
dopadov…

Nás, futbalových trénerov sa síce tiež dotýkajú všetky negatívne sféry vplyvu, ale obzvlášť dôsledky limitujúce naše pôsobenie vo futbalovom kontexte. Či už sa to týka priebehu
majstrovských súťaží, zmenených podmienok tréningového procesu, nepredikovateľnosti zdravotného stavu hráčov a špecifické dôsledky adaptácie na podmienky „bublín“ vrátane
absencie priamej účasti divákov na zápasoch, ktoré predovšetkým na vrcholovej a výkonnostnej úrovni prinášajú nové fenomény.

Dúfajme, že tento stav prejde v nasledujúcom roku plynule do svojej postpandemickej fázy a umožní nielen futbal, ale aj širší spoločenský kontext prinavrátiť do pôvodného predpandemického stavu. K tomu potrebujeme silnú dávku imunologickej rezistencie a nutnú dávku zdravia pre všetkých.

Práve preto základným obsahom nášho odkazu je želanie zdravia pre nás všetkých, aby sme sa nielen my okolo futbalu, ale celá ľudská civilizácia vrátila k tradičnému spôsobu života obohateného nielen o pracovné, ale aj o športové a kultúrne aktivity a všetko čo dáva ľudskej spoločnosti jej globálne civilizačné atribúty.

Možno práve táto lockdownová podoba tohtoročných Vianoc obohatená o sebadisciplínu a zodpovednosť všetkých nás bude príspevkom k zmene a naštartovaniu začiatku postpandemického konsolidovania ľudskej spoločnosti. A to bude signálom aj pre nás,
aby sme pokračovali v práci našej organizácie v intenciách predpandemického obdobia. Samozrejme, že bez osobnej zodpovednosti, vnútornej mobilizácie a hygienickej
disciplinovanosti to asi nepôjde.

Presne ako v zápase, v ktorom prehrávame a súper sa doteraz ukázal silnejší a nad naše sily. Keďže 1.polčas sme ľahkovážne prepásli a možno aj takticky nezvládli, ak chceme byť v tomto zápase úspešný, 2.polčas sa musíme celé mužstvo zmobilizovať, vyžadovať väčšiu disciplínu ako doteraz, vzájomnú súčinnosť a zodpovednosť, miestami ísť na doraz a striktne dodržiavať tímovú taktiku. Nevýhodou tohto zápasu je, že proti takému súperovi sme ešte nehrali. Určite urobíme aj nejaké chyby, možno že niektorý hráči nie sú v optimálnej forme a jediné čo nám ostáva je tímovosť.

Ak sa jej niektorý z hráčov nepodvolí, hrozí, že práve cez neho sa bude súper presadzovať a ohrozí tým úspešný výsledok celého mužstva. Ak budeme výsledkovo úspešný v tomto zápase,
zachováme si príslušnosť v súťaži a potom bude čas aj priestor na tímovú aj individuálnu analýzu a možno aj poučenie pre prípadné ďalšie takéto zápasy.

Neriešme predčasné hodnotenia počas zápasu, ale hrajme v plnom nasadení, aby sme si po zápase v tomto smere nemali čo vyčítať. Tím je vždy silnejší ako jednotlivec, synergia tímu je vždy výkonnejšia ako izolovaná individuálna kvalita. A to platí nielen v tomto zápase. Buďme aj v roku 2021 stále pozitívni, ale nie v PCR respektíve antigénových testoch!

Laco Borbély
Prezident ÚFTS a člen Ex-Co AEFCA

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s