Pressing zatiaľ iba snom slovenských mužstiev

Aktivita autora
pred 1 rokom 18 hodinami #7 od Anton Dragúň
Anton Dragúň - Pressing zatiaľ iba snom slovenských mužstiev
I keď trošku s oneskorením, vraciam sa k úspešnému semináru trénerov, ktorý sa uskutočnil v Trenčíne dňa 16. 5. 2016, kde bol témou „zónový pressing“, jeho nácvik a aplikácia v hre. Určite Vás zaujme aj dôvod meškania môjho článku. Desiatky rokov som bol činný v denníku Šport, kde som za tú dobu prispel doslova stovkami svojich rozhovorov a článkov. Keďže som mal dohovor aj s dnešnými redaktormi o občasnom publikovaní o aktuálnych témach s futbalom súvisiacich, aj tento článok o „zónovom pressingu“ bol určený pre denník Šport z dôvodov širšieho „záberu“ čitateľov.
Denník Šport sa však odmlčal, na tento článok nereagoval ani e – mailom, ani telefonicky. Takmer so 100% istotou môžem potvrdiť, že príčinou tejto odmlky bol môj posledný článok v Športe v rubrike „Priama reč“ pod názvom „ Najvyššia licencia ešte nič neznamená“. Jednoznačne tento článok svojim obsahom, niekomu z „vyvolených“ nevyhovoval a dotkol sa ich. Neviem však čo. Nepovedala mi to ani neskoršia odpoveď na môj článok v denníku Šport z pera technického riaditeľa SFZ Ing. Jána Greguša, kde nenechal na mne ani suchú nitku a navyše jeho polopravdy a klamstvá nemali s obsahom môjho článku nič spoločné. Tí, ktorí tento článok /ale aj neskoršiu odpoveď Ing. Greguša/ nemali možnosť prečítať si a majú záujem, ľahko ho v archíve Športu nájdu vo vydaní zo dňa 19.3.2016 pod názvom, ktorý vyššie uvádzam. Možno sa Vám podarí nájsť dôvod, alebo dôkaz, že som zavádzal, alebo dokonca klamal. Zistíte však, že obhajoba Vás slovenských trénerov, je nebezpečnou záležitosťou a je dávaná na úroveň vyhlásenia vojny.
Myslel som si, že cenzúra má svoje chápadlá iba v médiach v oblasti spoločensko – politickej, kde sme často krát svedkami neskutočného „masírovania“ mozgov čitateľov, ale cenzúru prenášať do športu, kde každý názor, hlavne odborný posúva šport v každej oblasti dopredu je priam tragédiou! Som si istý, že majiteľ denníka Šport pán doc. Otto Berger, ako ho poznám a mám správy o ňom nemá ani potuchy o praktikách svojich podriadených. Nie som donášač, ale sa môže stať, že sa táto správa k nemu dostane a dôvod si overí.

A teraz uvedený článok s mojim /opäť kritickým?/ pohľadom na slovenský pressing.

PRESSING ZATIAĹ IBA SNOM SLOVENSKÝCH MUŽSTIEV.
V Trenčíne sa konal vydarený medzinárodný seminár trénerov, ktorý v súčinnosti s novopečeným majstrom AS Trenčín /u nás neobvyklé ale vzácne/ usporiadala Únia futbalových trénerov Slovenska. Pressing je jednoznačne fenomén, ktorý obohatil futbal, keď celoplošný boj o loptu, okamžité intenzívne napádanie súpera po strate lopty často krát vysoko na jeho polovici, odstraňuje nielen hluché fázy hry ,ale zvyšuje aj jej atraktívnosť a tým priťahuje divákov.
Keď som pred viac ako 30 rokmi začínal u trénerskej osobnosti, ktorou Michal Vičan bol, ešte vo federálnej lige ako jeho asistent v Interi Bratislava, často mi pripomínal. „Ty ako mladý tréner si uvedom, že v mužstve môžeš mať najviac dvoch profesorov, tí ďalší ôsmy musia byť robotníci“. Určite sa Miško báči nemýlil, tak ako všetko, však napreduje aj futbal. U tých najvyspelejších dnes vidíme často krát v mužstve desať profesorov, ktorých tréneri navyše pripravili a naučili aj tvrdo pracovať, teda vidíme zároveň aj desať robotníkov. Bez urážky by zvládli snáď aj Veľkú pardubickú. Myslím že ME vo francúzsku tento názor potvrdili.
Už v názve článku vyjadrujem svoj pesimizmus. Na pressing v prevedení tých najlepších si na Slovensku ešte musíme počkať. Je to ako snaha dať svoje dieťa na „anglické“ gymnázium, keď angličtinu na základnej škole nemalo. Aj hráčov treba na pressing v prvom rade funkčne – kondične pripraviť. Preto som nie náhodou spomenul Veľkú pardubickú. Pressing totiž často krát potrebuje doslova „konskú“ kondičnú nadstavbu. Naše mužstvá to pocítili aj v tomto roku, keď sa s „Europou“ lúčili opäť v predkolách, tak ako v minulých rokoch. Z môjho subjektívneho pohľadu bol klasickým príkladom hlavne zápas Légia Waršava – Trenčín, kde po dominantnom prvom polčase Trenčín v polčase druhom jasne „odišiel,“ na zjavne nervózneho súpera si nedokázal vytvoriť ani čiastkový niekoľkominútový tlak a vypadol.
Už som viac krát vyjadril svoj názor, ktorý nemením, že v daných podmienkach pri tejto personálnej a technickej vybavenosti mužstiev, ktorá priamo ovplyvňuje tréningový proces zlepšenie nevidím. Nie v hlavných tréneroch vidím problém !!! Napadlo niekedy majiteľov klubov , sponzorov , ktorí do futbalu investujú milióny, investovať zopár desať tisíc EURO ročne navyše, získať práve týchto odborníkov, ponechať pre nich otvorený účet pre nákup potrebného materiálno - technického vybavenia? A čo odborný úsek SFZ ? Nakúpiť športestery neznamená ešte byť moderný a progresívny. Športester nemá slúžiť iba na to, aby sme kontrolovali, akú frekvenciu pulzovú má hráč pri záťaži, ale v prvom rade na to, aby sme mu adekvátnu testovaním zistenú pulzovú frekfenciu na športestery nastavili, a na nej musí hráč trénovať!!! Aká má byť, ako často, ako dlho, kedy, s loptou bez nej atď., to všetko musí riešiť hlavný tréner práve po konzultácii s kolegom – kondičným špecialistom, opakujem špecialistom s praxou. Niekoľko mladých slovenských trénerov nemá k tomu ďaleko. Našim trénerom je cudzie pracovať s laktátovou krivkou, aeróbnym či anaeróbnym prahom, superkompenzáciou atď., čo sú neodmysliteľné činitele pri stavbe tréningového procesu, plánovaní záťaže. Veď práve testovaním, ktorého výsledkom je laktátová krivka, aeróbny a anaeróbny prah s príslušnými pulzovými frekfenciami, vytvoríme 3 pracovné zóny, v ktorých organizmus hráča pracuje a to sú zóny regeneračná, extenzívna a intenzívna. V mojom metodickom liste „Základný kondičný manuál futbalistu“ o týchto činiteľoch píšem podrobnejšie. Píšem v ňom o poznatkoch súčasných nemeckých odborníkov, porovnávam v závere listu s mojimi skúsenosťami z môjho pôsobenia spred takmer 30 rokov !!! v ASVŠ /Armádne stredisko vrcholového športu/ Dukla Banská Bystrica, kde sme už v tom období veľmi úspešne snáď prvý v Europe záťaž plánovali na základe krvných testovaní hráčov a koncentrácie laktátu. Že rozdiely nie sú, je iba dôkaz, že organizmus človeka a jeho fyziologické funkcie, či biochemické reakcie sa nemenia čo musíme jednoducho rešpektovať. Preto boli sú a budú atletické disciplíny 100 a 200m šprintami a dlhšie trate behmi, lebo organizmus človeka dokáže pracovať maximálnou intenzitou cca 25 sekúnd. Ak sa vrátim k trom spomínaným zónam, treba opäť rešpektovať funkcie ľudského organizmu. Zóna regeneračná /a pracovať v nej/ nemá prakticky žiadny vplyv na nárast funkčnej pripravenosti hráča. Už jej názov hovorí, čomu slúži. Práca v zóna intenzívnej má najväčší vplyv na nárast aeróbneho výkonu, ktorý je určený maximálnym príjmom kyslíka /VO2max/. Zaťaženia v extenzívnej zóne majú zase najväčší vplyv na nárast aeróbnej kapacity, teda schopnosti, ktorá určuje, ako dlho a akú časť dokáže hráč využiť z maximálneho príjmu kyslíka. Teda napr. ako kvalitne, ako dlho dokáže mužstvo aplikovať pressing. Aeróbny výkon a aeróbna kapacita spolu úzko súvisia, no úroveň jednej schopnosti nemá vplyv na úroveň druhej.
To najdôležitejšie. Pre tých, ktorí uvádzané testovania hráčov /v Nemecku aj v nižších súťažiach až 4 krát v roku/ nerobia, nemá zmysel pokračovať v čítaní. Najdôležitejšou úlohou je percentuálne rozdeliť, koľko budú v tej ktorej zóne hráči pracovať. Pre nárast funkčnej pripravenosti nie je rozhodujúce, či je to s loptou, alebo bez nej /aj tu však vládne veľká názorová nejednotnosť trénerov/. Je to dané cieľmi, ktoré v danom ročnom období chceme dosiahnuť, ktorú schopnosť chceme rozvíjať. Napr. aeróbna kapacita a jej rozvoj je aktuálna hlavne v prvej fázy prípravného obdobia. Zaberá až 70% celkového objemu tréningových jednotiek. V Nemecku používajú názov budovania „Grundlage“ – základu. Nie je tajomstvom, že hráči na „Grundlage“ začínajú pracovať už v druhej časti ich súkromných dovoleniek, kde si plnenie úloh môžu pomocou GPS zariadenia zabudovaného v športesteri kondiční tréneri kedykoľvek skontrolovať. Jej „oživovanie“ je potrebné aj v hlavnom období. Všetko je to o skúsenostiach trénerov, ich kolegov špecialistov – kondičných expertov. Tak, ako je však aj pre vychýreného kuchára tajomstvom recept na jeho najlepšie jedlá, je internou záležitosťou a tajomstvom u veľa trénerov aj stavba ich tréningového procesu a hlavne plánovanie záťaže. Pred nedávnom prebehol futbalový európsky šampionát vo Francúzsku. Nedá mi nevysloviť názor na naše učinkovanie na ňom a opäť vysloviť môj subjektívny názor na absenciu odborníkov v oblasti, o ktorej píšem, teda, plánovania záťaže, jej kontroly, následnej regenerácie, správnej výživy a pitného režimu všetko s cieľom dosiahnutia fáze superkompenzácie /dočasne zvýšenej výkonnosti/ v čase konania ďalšieho stretnutia. Na takomto podujatí jednoznačne individuálne. Medzi stretnutiami boli z hľadiska dosiahnutia superkompenzácie optimálne 3 – 4 dňové pauzy. Preto naše výpadky v nasadení v záveroch stretnutí /Rusko, Anglicko mali zjavne navrch/, boli určite nielen pre mňa sklamaním, nehovoriac o úplne odovzdanom výkone, bez nasadenia v poslednom stretnutí proti Nemecku. Iba medializovaná správa o absencii Pečovského z dôvodu únavy v poslednom stretnutí proti Nemecku bola ťažko pochopiteľná. Neviem si predstaviť, ako by doslova celé Nemecko reagovalo, ak by tréner Nemecka oznámil že proti Slovensku pre únavu nenastúpi napr. Tony Kroos. Preto na Slovensku vážme slová, že naši tréneri pracujú moderne a progresívne, tí ktorí to tvrdia musia povedať, kde na tú modernu, či progres naši tréneri chodia. Do úvahy prichádza jedine internet. Potom by tých trénerov boli státisíce.
Dalo by sa tiež potom tvrdiť, že máme nádejných jazdcov F1, hoci automobily a dokonca ani dráha pre F1 na Slovensku neexistujú.

Prosím Prihlásiť alebo Chcete se zaregistrovať? pre zdieľanie konverzácie.

Moderátori: Anton DragúňMgr. Ondrej SingerLadislav BorbélyMgr. Milan Ivankadoc. PaedDr. Miroslav Holienka PhD.

Podporili nás ...

masiarstvourbanekweb

sluzbynitra

meva new1

mavasport1