Niečo o kondícii futbalistu

Aktivita autora
pred 1 rokom 9 mesiacmi - pred 1 rokom 7 mesiacmi #2 od Anton Dragúň
Anton Dragúň - Niečo o kondícii futbalistu
Ak chceme byť v lepšom obraze musím sa vrátiť do nedávnej minulosti, keď bol ešte futbal federálny, keď československá metodika patrila medzi najlepšie v Európe, keď bol o našich trénerov v zahraničí väčší
záujem a hlavne náš futbal bol na vyššej úrovni ako teraz aj bez hráčov z cudziny, ktorí teraz priznajme si ako tak zachraňujú meno slovenského futbalu.

Diaľkové štúdium na FTVŠ v Bratislave pre získanie I. triedy trvalo 3roky a celkový počet vyučovacích hodín predstavoval 480. Získanie najvyššej trénerskej kvalifikácie /tak je tomu aj teraz/ nezaručuje však žiadne angažmán ani v tej najnižšej súťaži. Vzdelávanie samozrejme nekončilo získaním najvyššej kvalifikačnej triedy. Bolo absolútne pravidlom, že po ukončení jesennej aj jarnej časti súťaže tréneri povinne absolvovali 2 dni seminárnych školení, čo znamená, že v týchto 4dňoch absolvovali 32 hodín odborných prednášok. Bolo tiež bežné, že určitý počet trénerov bol vysielaný na svetové, či európske šampionáty ako expertná skupina, kde svoje poznatky museli následne spracovať do metodických listov pre potreby domácich trénerov. Podobné niečo bolo prevádzané aj pri stretnutiach našich výberov v kvalifikáciách aj pri ich výjazdoch za súpermi do zahraničia. Z týchto spracovaných materiálov sa stávali pre našich trénerov veľmi poučné témy s možnosťou aplikácie na svoje pomery.

Plánovanie tréningového procesu tiež nebolo jednoduchou záležitosťou, ktorú mohol tréner podceniť. Tréneri pred každým ročníkom ligy museli vypracovať celoročné tréningové plány minimálne na 30 strán formátu A4, ktoré museli byť v predstihu odoslané na odbornú komisiu do Prahy, aby si ju vedela preštudovať, následne trénerov postupne pozývať a títo pred touto 10 – 12 člennou komisiou museli svoje práce obhájiť. 2– 3 hodinové obhajoby boli normálom a môžem povedať, že nejeden tréner odchádzal z komisie so spotenými trenkami.

Keďže štát dotoval šport, mal právo aj na kontrolu. Bolo pravidlom, že klub navštevovali odborníci, jednotlivci i komisie, ktoré tréningový proces, často celotýždňový monitorovali z čoho vznikla správa o tom na akej odbornej úrovni tréneri pracujú. Boli to väčšinou členovia TMK, naslovovzatí odborníci /Marko, Kačáni, Moravec a ďalší/. Osobne som bol poctený takouto komisiou a týždennou kontrolou keď som bol trénerom DAC D. Streda /šéfom komisie bol doc. Kačáni/. Končilo to ligovým stretnutím na pražskej Dukle, keď som súhlasil s tým, aby mi po spustení kamier, ktoré zaznamenávali zápas, bol zároveň spustený aj športester, ktorý som mal namontovaný, zaznamenával moju srdečnú frekvenciu /SF/, ako sa priebežne mení na základe situácii na ihrisku a tým ako som ich prežíval. To ale neprezradím. Môžem ale prezradiť, menovať nebudem, že tieto SF dosahovali u niektorých trénerov za minútu aj cez 200 úderov srdečných. Tréneri boli testovaní aj z tohto pohľadu. Hráči museli povinne absolvovať kondičné testy tesne pred súťažou. Opäť komisia odborníkov testovala naraz 2 – 3 mužstvá na jednom mieste s tvrdým rozhodnutím. Hráči, ktorí testy neabsolvovali, alebo limity nesplnili v súťaži nastúpiť do stretnutia nesmeli. Určite by bolo zaujímavé porovnať trénovanosť hráčov vtedy a teraz. Predstavte si, že trénerské štúdium, každoročné priebežné semináre, výjazdy expertných skupín na svetové, či európske šampionáty, literatúra, ktorú tréneri pravidelne dostávali, nestáli trénerov ani čs halier. Pri týchto akciách mali dokonca hradené cestovné, ubytovanie i stravovanie. Bolo absolútne neprípustné, aby na vzdelávaní trénerov niekto profitoval. Koľko trénerov, v dnešnej priznajme si finančnej mizérii by bolo povďačných ak by organizátori vzdelávania mali dnes cit pre túto realitu? Vráťme sa však späť k pôvodnému zámeru. Všetky naše mužstva, čo je pravidlom roky, končia svoju púť už v predkolách európskych futbalových súťaží. Stačí nám konštatovanie :„Boli sme silnému súperovi dôstojným partnerom, nemáme sa za čo hanbiť“ /boli to až tak silní súperi ?/. Zabudli sme na éru, keď v zlatom mužstve ME 1976 nastúpilo v základnej jedenástke 8 Slovákov, keď Slovan s Trnavou a trénermi Vičanom, či Malatinským porážali Barcelonu, Ajax, teda špičku Európy, hodno spomenúť aj neskoršie úspechy Košíc či Petržalky. Prečo odrazu toľko skromnosti. Skromní sme boli vtedy, keď sa spomínaní tréneri spoliehali iba na hráčov, ktorí vyrastali často na dedinách, malých kluboch, dorasteneckých súťažiach a nie v akadémiách západnej Európy /tí sú dnes ozdobou našej ligy/.
Vo vhodný čas /pred písaním tohto článku/ som dostal SMS správu a následne hovoril s Janom Kociánom, ktorého predstavovať nemusím. Jeho SMS znela :“Celé roky som spolupracoval s Johanou Brings, ktorú v knihe spomínaš. Všetky testy, či tréningové plány sme vypracovávali spolu. Svet je malý.“Reagoval tak po prečítaní môjho metodického listu, kde sa v ňom okrem iných odborníkov odvolávam na výskumy spomínanej panej, ktorá je vedeckou pracovníčkou na Nemeckej futbalovej akadémii, kde sa zaoberá diagnostikou výkonu futbalistu a práve Jano s ňou spolupracoval pri jeho pôsobení v Nemecku. Položme si v súvislosti s týmto vyhlásením základnú otázku. Ktorý slovenský tréner takto pri testovaní mužstva a následnom plánovaní záťaže v tréningovom procese spolupracuje na tejto úrovni s odborníkom na kondičnú prípravu ? Máme my vôbec kondičného trénera / i keď sú okienka „kondičný tréner“ u veľa klubov zaplnené/, ktorý by dokázal reagovať a trénerom odborne radiť pri plánovaní tréningovej záťaže na základe výsledkov testov? Toto je najzákladnejšia úloha a vyžaduje vysokú odbornosť. Nie je vôbec náhoda, že realizačné tímy okolo trénerov vo vyspelých krajinách sa počtom často krát vyrovnajú počtu hráčov v kabíne mužstva. Dôležitú úlohu tu zohrávajú odborníci z oblasti športovej medicíny /máme vôbec v niektorom klube lekára na plný úväzok?/, fyzioterapeuti a spomínaní kondiční tréneri. Práve títo nesú zodpovednosť za kondičnú prípravu mužstva.
Ako to vyzerá v skutočnosti je zaznamenané na nasledujúcej „Krivke laktátu a srdečnej frekvencie“ a ďalších nižšie uvedených hodnotách. Takéto výsledky dostanú do rúk tréneri v Nemecku 4 x za sezónu a to i nižších súťaží.

Testovanie si kluby vykonávajú samostatne, alebo cez firmy na to spôsobilé. Hráči absolvujú 5 behov 1.000m /možnosť aj 1.200m/, keď prvý ako je vidieť z diagramu rýchlosťou 2,8 m/sek. a ďalší nasledujúci vždy o 0,4m/sek. rýchlejšie, teda posledný piaty rýchlosťou 4,4m/sek. Najskôr v pokoji a potom po každom behu /prestávka medzi behmi je 4min/ sa odoberie hráčom vzorka krvi za účelom zistenia úrovne koncentrácie laktátu /LA/ a súčasne sa zaznamená po každom behu aj príslušná výška srdečnej frekvencie /SF/. Tak dostaneme dve krivky, kde nie je potom problém určiť výšku SF i sekundovú rýchlosť na úrovni aeróbneho prahu /AP/ t.j. pri 2 mmol LA. Podobne je tomu aj pri určovaní SF a sekundovej rýchlosti na úrovni 4 mmol LA, čo predstavuje anaeróbny prah.


A takto vyzerá LA krivka , kde nám aeróbny a anaeróbny prah na hodnotách 2 resp. 4 mmol LA s príslušnými SF určia tri základné energetické pásma /zóny/ v ktorých organizmus človeka, teda i hráča pri záťaži pracuje.
1. Regeneratívne /aeróbne/

2. Extenzívne /prechodné/

3.Intenzívne /anaeróbne/

A tu začína problém slovenského futbalu. Je daný nedostatočným – slabým personálny a technickým vybavením klubov / ak nie sú odborníci, technika je zbytočná. Pre objasnenie týchto problémov som úmyselne „vytiahol“ zistenia odborníkov z vyspelých futbalových krajín Nemecka a Talianska. Bez testovania nemožno záťaž plánovať a kontrolovať v akom energetickom pásme sa hráči nachádzajú a tento stav nemožno nazvať inak ako chaotický.
Aeróbny výkon, aeróbna kapacita. Jednu zo základných schopností futbalistu, vytrvalosť tvorí iba jedno slovo, ale ona je závislá na rozvoji dvoch veličín, ktoré ju tvoria a to aeróbny výkon a aeróbna kapacita, obe spolu súvisia, iba sa rozvíjajú inými spôsobmi a metódami, teda vysoká úroveň jednej neznamená vysokú úroveň rozvoja druhej. Tu nastáva jeden z problémov, keď tréneri často pracujú v presvedčení, že dlhotrvajúcimi záťažami /s loptou i bez nej/ zvyšujú vytrvalostné schopnosti – výkonnosť. Nie je tomu tak. Podľa spomínaných odborníkov, trénovať – zaťažovať v regeneratívnej/aeróbnej/ zóne neznamená takmer žiadny nárast výkonnosti. Nuž a tréneri priznajme si, pri podcenení a nevedomosti v tejto zóne „prešustrujeme“ najviac z objemu tréningových jednotiek. Veľa trénerov si navyše myslí, že všetko možno zachrániť zaraďovaním krátkodobých záťaží maximálnej intenzity,teda v intenzívnej/anaeróbnej/ zóne s množstvom opakovaní, čo je opäť omyl. V Nemecku tieto záťaže nazývajú HIT /Hoch intensív Training/, vysoko intenzívny tréning /má vplyv na nárast aeróbneho výkonu/ a podľa Arcelliho týmito záťažami rozvíjame aeróbne centrálne komponenty, srdce, krvný obeh, teda transportný systém kyslíka. Avšak vyzývajú.
1. Vysoký objem krátkodobých /15, 20, 25, 30 sek/ záťaží maximálnej intenzity nie je zatiaľ doporučený !
2. Kto trénuje výlučne intenzívne, vykazuje nestabilnú formu.
Prikláňajú sa však k záťažiam na úrovni intenzity 90 – 95%, 4 x 4 min, s prestávkou oddychu 4 min. Zo svojej praxi osobne nevylučujem ani krátkodobé záťaže maximálnej intenzity, ale musíme rešpektovať význam slova „optimálny“. S týmito záťažami mám skúsenosti /uvádzam bližšie v mojom ML/, keď sme testovali záťaže podobného druhu u nás tiež podobná „Tabata“ a koncentrácia LA 12 – 15 mmol LA nie je prekvapením. Neviem si predstaviť zaraďovanie tejto záťaže do tréningového procesu /navyše bez merania/, niekoľko krát v týždni ani v prípravnom období. Doba až 48 hodín na „spálenie“ LA a navyše jeho tendencia krištalizovať by značne zvýšila riziko zranení pohybového ústrojenstva /svaly, úpony, väzy/. Postaviť preto tréningový proces prípravného obdobia so snahou rozvíjať aeróbnu vytrvalosť, krátkodobými záťažami vysokej intenzity by bolo nielen rizikom, ale i odvahou. Nedá mi nespomenúť Arcelliho „slabosť“ a to behy do stúpania, prichádza k rýchlejšiemu nárastu SF ako na rovine, rozvoju silových schopností, teda záťaž viacúčelová. Mám s ňou bohaté skúsenosti preto ju doporučujem /podrobnejšie tiež v ML/. Z troch energetických zón je u slovenských trénerov najviac kontraverzná, nedocenená a na veľkú škodu málo využívaná stredná extenzívna zóna/prechodná/. Práve extenzívne záťaže majú najväčší vplyv na nárast aeróbnej kapacity, ktorá ovplyvňuje využitie maximálnej spotreby kyslíka /VO2 max/ čo najdlhšie bez zapojenia anaeróbnych energetických procesov. Hráči dokážu dlhšie pracovať vo vysokom nasadení, plnej koncentrácii, majú „jasnú myseľ“ /bez vnútornej únavy/, nerobia tým chyby technické, či taktické. Viac krát som sa na viacerých miestach zmienil a svoj postoj nemením, že slovenské mužstvá práve pre túto slabo rozvinutú schopnosť v európskych súťažiach „padajú“ už v predkolách v slovenskej lige takmer nevidíme v Európe už zabehaný pressing /celoplošný boj o loptu po jej strate/, ktorý máme možnosť sledovať vo víkendových prenosoch zahraničných súťaží. Tento spôsob hry futbal jednoznačne zatraktívnil, vždy sa na ihrisku niečo deje, nečaká sa na chybu súpera, ale ho nútime chybu urobiť často krát vysoko na jeho polovici /Trenčín iba 1. polčas vonku v Bukurešti/. Tento spôsob hry však potrebuje určitú kondičnú nadstavbu, ktorú slovenské mužstvá nemajú a dôvody treba hľadať v odbornom tréningovom procese súvisiacou regeneráciou, správnou výživou a pitným režimom. Rozvíjať túto schopnosť je proces dlhodobí trvajúci mesiace, teda nepostačuje jedno prípravné obdobie, preto aj individuálne tréningové plány počas dovoleniek hráčov. Naučiť hráčov, aby nemali odpor k náročnejšiemu pohybu /hlavne bez lopty/ je tak náročné, ako je naučiť ich hrať futbal, čo viem z vlastných skúseností. Nemci to dokázali. Sledovať ich nasadenie, množstvo nabehaných kilometrov a to vo vysokom tempe, nepoznať na ich tvárach, ich mimike žiadne stopy únavy, by malo byť aj našim cieľom, čo jednoduché určite nebude. Keď som dal P. Némethovi pri jednom našom rozhovore otázku, koľko tréningového objemu v prípravnom období venujú v Nemecku tejto zóne, počas jeho uvažovania som mu „pomohol“, či to je 70%, „z voleja“ odpovedal: viac ! Musím pripomenúť, že to je „najbolestivejšia“ zóna v ktorej futbalisti pracujú a musia pracovať opakovane desiatky minút. Opäť môžem zo skúseností potvrdiť, že hráči /nie všetci/ majú snahu „utekať“ z tejto zóny do „bezbolestnej“ regeneratívnej zóny, kde sa však efekt nárastu výkonnosti takmer stráca. Podľa výskumov odborníkov /Benzi, Arcelli/ je jasné, že na dosiahnutie zvýšenia aktivity mitochondrialnych enzýmov /zvyšovanie činnosti aeróbnych periférnych komponentov/, je potrebné dostať organizmus hráča do miernej krízy, aby sa zvýšila účinnosť tejto záťaže, ktorá má na nárast aeróbnej kapacity vplyv. Keď sa pozrieme ne hore uvedenú LA krivku, tak zóna tejto záťaže sa nachádza medzi aeróbnym a anaeróbnym prahom na úrovni cca 3 mmol LA. Nižšie uvedené krivky zobrazujú vzájomnú súvislosť úrovne hlavne aeróbnej kapacity, ako sa so zvyšovaním výkonu posúva hranica anaeróbneho prahu doprava. Je to potvrdenie, že týmto rozvojom dokáže hráč pracovať vo vyššej intenzite dlhšiu dobu bez toho, aby prešiel do LA zóny, kde už začína rázne nastupovať únava spôsobujúca pokles výkonnosti. Ak prepočítame túto rýchlosť na m/sek, tak začiatok dobrej výkonnosti hráča v Bundeslige začína na výkone 4 m/sek., čo je 14,4 km/hod.
Výška anaeróbneho prahu v závislosti s úrovňou trénovanosti.

Tento článok v tomto rozsahu a týmto obsahom považujem za najpodstatnejší, najdôležitejší a pre slovenský futbal riešiť, ako najpotrebnejší. Mám samozrejme aj ďalšie výhrady, ktoré je v tréningovom procese na Slovensku potreba riešiť. Je to hlavne rozvoj maximálnej sily, kde vzniká podobná averzia k jej rozvoju, čo potrebuje taktiež argumentáciu na odbornej úrovni, prečo sme k tomuto názoru dospeli. K tomuto problému mám zatiaľ iba dve poznámky.
1. Tak ako si neviem predstaviť kostol bez oltára, neviem si ani predstaviť tréningové centrum futbalového mužstva bez posilňovne.
2. Výborní futbalisti, ktorí nás bavia svojími výkonmi a často ich vidíme na obrazovkách s obnaženým vrchom tela /po strelení gólu, či po zápase/, určite nemajú svoj perfektný svalový „skelet“ vypracovaný vďaka užívaniu BB pudingu.

Ale o tom neskôr. Anton Dragúň
Posledná úprava: pred 1 rokom 7 mesiacmi od UFTS.

Prosím Prihlásiť alebo Chcete se zaregistrovať? pre zdieľanie konverzácie.

Moderátori: Anton DragúňMgr. Ondrej SingerLadislav BorbélyMgr. Milan Ivankadoc. PaedDr. Miroslav Holienka PhD.

Podporili nás ...

masiarstvourbanekweb

sluzbynitra

meva new1

mavasport1

nike logo